Zlatá klietka

Argina automatická pohotová reakcia pozostávala z dvoch prelínajúcich sa pohybov i myšlienok zároveň. Kde sme? Rozhliadla sa rýchlo a pozorne po okolí. Kde mám zbrane? Hľadala ich (možno pre niekoho prekvapivo) najprv hmatom, následne pohľadom. Márne. Hneď vzápätí však prišla ešte jedna samovoľná myšlienka - kde je Shareesa? Po prezretí okolia ju tu totiž nikde nevidela.

Po obzretí izby prešla na preskúmanie svojho tela. Tu ju zaujal práve náramok, ktorý na jej ruke predtým nebol a teraz tam je, a vyzerá dooosť podozrivo. Ešte ležiac na posteli si ho začala obzerať a samorezjme si ho okamžite skúsila zložiť, čím rázne okúsila jeho negatívny efekt. Sykla. Nie primárne od bolesti, ale od nervov. Logicky sa jej to ani v najmenšom nepozdávalo. Už teraz vedela, že je vezeň - aj keď ten luxus vôkol nej tomu na prvý pohľad vôbec nenasvedčoval. No hosťovi určite nedajú náramok na jeho kontrolu. A prepych ju vlastne vôbec nezaujímal. Preto vlastne ani nevenovala pozornosť daným krásnym šatám. Ani si ich neobzrela, takže ani nedokázala zistiť, aké nádherné sú. Len ich pozdvihla, aby zistila, či sa prípadne pod nimi niečo nenchádza.

Celkovo reagovala pohotovo a po tom, čo vyzistila isté fakty, rýchlo sa vyhupla z postele a začala prechádzať jednotlivé nábytky zbližšia. Prehrabla sa posteľou, pootvárala skrine, dokonca ich odtisla, aby zistila, či za nimi prípadne nájde niečo zaujímavé. Môže sa to zdať ako veľa roboty, ale Arge to zabralo naozaj len zopár minút. Pohyby mala celú dobu rezké a dôkladné. Pravdepodobne stále dúfala, že niekde nájde niektorú zo svojich zbraní. Bolo to tak aj napriek tomu, že vedome to považovala za nelogické a absurdné.

Po chvíli teda vyšla z miestnosti dverami. A dostala sa do predsiene, kde stretla Shareesu koštujúcu jedlo a víno. Riadne ju prebehne pohľadom, aby sa uistila, že je celá a nezranená. Zároveň je pravda, že už nejakú tú chvíľu nič nekonzumovali, no i tak sa mierne pozastavuje nad tým, ako si Shareesa môže byť istá bezpečnosťou a neotrávenosťou tohto pokrmu.

"Myslíš, že to má za týchto okolností zmysel?" pohliadla na Shareesu a pozdvihla ruku s náramkom. Jej telo ju síce ťahalo rozbehnúť sa a dvere vyraziť, ale čosi v jej vnútri ju zabrzdilo. Keby teraz niekto prišiel a začal ich vnímať ešte viac ako nepriateľov, ako by sa bez zbraní bránila? Vôbec by nemala šancu vyhrať a pravdepodobne by nedokázala súboj ani zrovnoprávniť.

Videla, že jedlo je bezpečné a netušila, či v blízkej budúcnosti bude mať ešte možnosť doplniť palivo na fungovanie svojho tela, preto si zo stola vzala pár kusov energicky výživných potravín a pustila sa do jedla. Pritom samozrejme nelenila a pohľadom prebehla miestnosť. Bola tu Shareesa celú dobu? Odkiaľ vyšla? Aké je tu zariadenie? Ako vyzerajú okná? Čo všetko ešte prezrieť? A naozaj skúsiť dvere vyraziť alebo sa pokúsiť o útek? Alebo ako si dať tie náramky dole?