Andor.cz - Dračí doupě online
Dobrodružství
Slečna Metlová a Ohnivý pohár
Družina
| |||
 |
| ||
| |||
 | TRAPKA S Gisli som sa rozlúčil a vybrali sme sa k hľadisku, aby sme si našli svoje miesta. Nechal som ju ísť pred sebou a ona šla potom doľava a ja do prava k Bradavickej lóži. Začal som pomaly stúpať po schodoch a zatiaľ som sa snažil aj zorientovať čo sa tam na bojisku deje. Neviem, ktorý hrad mám sledovať, pretože nikde Willa nevidím. Už som bol takmer hore, keď sa na schody vyrútila Gisli a bežala smerom ku mne. Takmer si ma ani nevšimla, ale keď sa rútila okolo mňa, tak som ju oslovil. "Hej, tu sú Bradavice ..." Keď sa na mňa konečne pozrela tak som ešte navrhol .. ani neviem prečo... "Kruval je na druhej strane, nechceš už ostať tu? Budeme naším fandiť spolu." | ||
| |||
|
| ||
| |||
 | NEPŘÁTELÉ Podívám se na Felixe. Když by se lev mohl smát, tak se směju. Doufám že stejně to zapůsobilo i na nepřátele. Je mi líto že to Felixe tolik vyděsilo, ale jsem teď lev a řvát ještě rozhodně budu! Aspoň že se na místě nesložil.. A že se snaží použít ta kouzla a zajistit obranu. Vím že to není snadné, možná bych s tím měla potíže i já. A tak k Felixovi dojdu ze strany kde nemá v ruce hůlku a otřu se mu o ni čumákem. Pak mu tu ruku ještě olíznu. Hmm, takové to je pro psi? Nevím jestli lvi umějí vrnět, hezky a roztomile jako kočky, ale rozhodně to zkouším. "Felixi.." Promluvím tiše a mile. "Já ti věřím.. Vím že to zvládneš. Podívej se na sebe, jsi Godrik Nebelvír! Tak se seber.. Za školu, kvůli tvé rodině, kvůli mně.. Ale hlavně pro sebe.. Teď všem můžeš ukázat co v tobě je! Jsi Godrik Nebelvír a MY tohle kolo vyhrajeme!" Vím že vyhrožovat a nutit ho by nemělo cenu a tak se snažím Felixe povzbudit, jak jen to jde.. Zavětřím. Otočím hlavu k hradbám a zavrčím. Blíží se.. Ještě chvilku čekám, dokud neuvidím první nepřátele. "Pokračuj.. Já to zvládnu". Řeknu odhodlaně a znovu Felixovi olíznu ruku. Pak udělám krok vpřed. Druhý.. A třetí.. A dávám se do běhu! Vyběhnu přímo na nepřátele, odrazím se od země a skokem dopadnu mezi ně! Ihned začnu trhat, škrábat, sekat, zničím je! Jsem velkej zlej lev a tohle je můj hrad!
(19%) | ||
| |||
| ROZHOVOR Kúzlo zabralo a jej ruka už nie je v takom kŕči, to je hlavné. Potom si vypočujem prípeh o tých dvoch, ktorých sme práve sundali. Zasmejem sa tomu a poviem. "Pff, to sú ale buzíci." A prečo idem pozde? Pretože som sa vlámal do dievčenských komnat, vypustil som tam svojho hada a ukradol som kalhotky. Nadýchnem sa a vysvetlím jej to. "Myslím, že nejdem pozde, prišiel som presne v ten správny čas nie?" Usmejem sa na ňu a rozhodnem sa to ukončiť. Bolo príjemné si s niekym normálne prehodiť pár slov, ale nebudem to dievča už viac trápiť. "Som rád, že som mohol nakopať pár Kruvalských, ale už by sme mali ísť. Ujde nám turnaj. Oh a neboj, na ten máslový ležák so mnou nemusíš ísť, ako odmena mi stačí, že som dnes za hrdinu. Aspoň pre niekoho." Som zmierený s tým, že medzi žiakmi nikdy nebudem obľúbený, takže sa nasilu nikde tlačiť nebudem a aspoň mám viac času na tréning. Keď už nie šampión turnaja, tak som aspoň malý hrdina. Nevybral by som si to, ale aspoň niečo. A možno sa tí dvaja kruvalský budú chcieť pomstiť a ja si užijem ešte trochu zábavy na tejto nudnej škole. | ||
| |||
 | Nepřátelé Hudba burácela, Nicole řvala jako lev a Godric se srdcem Felixe překonával záchvěvy paniky. Zda karkulinky ve zlatých tunikách ztuhly strachy nebo ne, se přes zavřenou bránu již nedozvěděli. | ||
| |||
|
| ||
| |||
| Kumpáni Keď sa dostaneme na nejaké kľudné miesto, Gisli mi poďakuje a podá mi zdravú ruku. A navrhne, že ma pozve na malú odmenu za moju pomoc. Je pravda, že bezo mňa by ju dostali a asi by jej potom veľmi do reči nebolo. Zaujímalo by ma, prečo jej chceli ublížiť? Ale ako prvé ... musím sa predstaviť, možno ani netuší kto som, ale to je malá šanca. Určite jej ďalšia otázka sa bude týkať mojej matky, ako inak. Každý sa pýta len na to. "Malcolm ..... Umbridge." Znova sa obzriem okolo, či za nami nikto nešiel. Potom sa na ňu pozriem a slabo sa usmejem. "Nezdržuješ ma. Práve naopak, som rád že sa nemusím pozerať na ten turnaj a vidieť ako to William spacká." Potom som sa zadíval na jej ruku a vytiahol som prútik. "Neviem presne či to zaberie, ale niečo vyskúšam." Nie som taký skúsený v liečivých kúzlach a ani netuším čo to s rukou má, ale Episkey jej nemôže ublížiť, takže je to bez rizika. Namieril som na jej ruku a vyslovil. "Episkey." Potom som prútik odložil a opýtal sa. "O čo tam išlo? Zdalo sa, že tí dvaja na teba majú poriadnu pifku. Koho sme to práve nakopali?" To by som rád vedel, pretože je dosť možné, že som si práve vytvoril dvoch nových nepriateľov ... ako keby som ich už nemal dosť. | ||
| |||
|
| ||
| |||
| KRUVAL ISSUE Vážne netuším prečo som sa do toho zamiešal, stalo sa to tak rychle a o dôvodoch môžem premýšlať potom. Teraz stojím na schodoch a na zemi ležia dvaja študenti. Opäť ma na niekoľko sekúnd pohltia udalosti z onoho večera. Stojím s prútikom v rukách a pri mojích nohách ležia mŕtvy, alebo vážne zranení žiaci. Kruval má odlišné uniformy, ale aj tak ma to vtiahne do spomienok. Možno sa tvárim trochu vydesene, alebo až smutne, ale po pár sekundách sa dokážem vrátiť do prítomnosti. Pomaly pozriem na Gisli, díva sa na mňa. Hovorila niečo? Netuším, ale už som plne v realite. Obzriem sa okolo na všetky strany, či niekto náhodou nevidel čo sa stalo. Keby sa tu pomlátili kruvalský sami, tak to nič neznamená, ale keď tu načapajú mňa, že som zaútočil na nich, z toho bude malér. McGonagalová ma zabije za útok na študentov inej školy. Doslova ma zabije. Pozriem na dievča oproti mne, je zranená, ale nebude to nič vážne. "Ehm .... musíme ísť. Vypadnime odtiaľto." Kto to je, prečo na ňu takto zaútočili tí dvaja? To ma teraz fakt zaujíma, ale najprv sa musíme odtiaľto dostať niekde preč. Tak sa vydám nejakým smerom. Ani neviem presne kde. Očakávam, že pôjde za mnou, ale v prípade že by nešla, zastanem a pozriem na ňu pohľadom, že makaj, ideme! | ||