Andor.cz - Dračí doupě online
Dobrodružství
Rýchle dobrodružstvo, ktorého blesk je pomalší bra
Družina
| |||
 | Její naděje, že se kuchtička blíží s jídlem, ztroskotají v okamžiku, kdy na stole místo talířů přistane sama. Na moment uváží, jestli si má jako kousnout do ní, ale právě k nakousnutí není. Jakkoliv, kdyby si měla z přítomné společnosti vybrat, ke komu se ústy přiblíží, asi by tu soutěž stále s přehledem vyhrála. Na druhou stranu, krtek se už chvíli ochotně nakládá v pivní lázni, tak kdyby otevřený plamen ožehl ty nepříliš chutně vyhlížející tmavé chlupy,... Co masa může být na takové drobotině? Nad zrzčiným proslovem převrátí oči v sloup. Ženské zbraně v podobě falešných komplimentů rozezná na míle, především proto, že je sama falešná jak skřeky vojáků v povzbudivém popěvku, díky němuž mají zapomenout, že se jdou dát popravit kamsi na bezejmennou louku, která snad získá aspoň název podle bitvy, když zesnulých tam bude přemnoho. Rozdala jich sama víc, než by lidi dovedli spočítat, jednak proto, že matematika drhne, druhak však proto, že by je to po čtyři krát pěti zvednutých prstech přestalo bavit a vrátili by se radši ke svým kríglům. A hned se to tváří, že tomu tam taky bude šéfovat. Ještě ani nezačali a s organizací to jde od deseti k pěti. Měla by být zhrozená a brát nohy na ramena, dokud je čas, no interní potíže, pokud je nezabijou, představují výhodu k příležitosti odlehčit na závěr i vlastní družině a obhájit si to tím, že budou poštvaní proti sobě a podezírat se navzájem. Na to je rivalita skvěle předpřipravenou úrodnou půdou. Tak si to hezky plánuje, dokud v ní nehrkne zjevením kapucňáka, kterému věnuje okázale odignorovaný dotčený pohled ze země, už zase, nakolik u stolu nebylo místo už předtím a její půlka zadku na lavici si odnese plus jedna v počtech. Vlnu nespokojenosti trochu zchladí komentář, jímž udělá z ryšavky člověka "na víc", čímž všem dost inteligentním na to, aby si dali dvě a dvě dohromady, potvrzuje, že tu nejenže neměla co dělat, ale určitě tu tomu nevelí a nemá potucha, o co tu běží - tak si to alespoň vykládá sama. Zdvihne se z podlahy a opráší se od nepořádku, který podle pracovní morálky mladé výpomoci nikdo už dva měsíce nevymetl, no zahozené kosti možná toulaví psi drží na únosné hladině, má dojem, že se jí jedna zapíchla, snad radši neví kam. Šudlá si to místo, zatímco ve stoje se soustředěným mračením střídavě dívá na mapu a střídavě na talíř s čevapčiči, odkud v zápalu nejnapínavější části cizákova vysvětlování jednu dvě rolky nenápadně znárodňuje ve jménu vyššího dobra. Podle toho, co tu poslouchá, musí se vykrmit, když se má za odměnu vyvažovat zlatem. Zatím jí to zní, že využít poklad jako záminku, proč oslovit Matildu a přesvědčit ji, že si šlechtici neváží jejích darů a tak je může dávat jí, je nejlepší pracovní zakázka, kterou jí kdo zatím nabídl. Žít v dostatku bez hnutí prstem je za ni recept na štěstí a toho draka si zbytek družiny může klidně odvést, aby z toho taky něco měli - však Matilda si nakrade další a ona za ně možná může žádat i výkupný. Pootočení za zvukem padajícího nádobí, že možná z kuchyně nesou to vzpomínané občerstvení, které se tady bezejmenné křehotince vykouřilo z hlavy, a mohlo by být víc na úrovni, než ta gumová hmota, co potajmu sežvykuje teď, se setkává jen s dalším zklamáním. Alespoň si ale nemusí tolik lámat hlavu s tím, jak si obr představuje polodračí děti s princeznou jako matkou. Sama naštěstí žádné nedonosila, ale porod v bídě ulice měla příležitost vidět a co to bylo krve a křiku a to bylo to nemluvně docela maličké. Když si podělí draka na polovic, aby to byl polodrak, nějak jí to do té dělohy nejde v hlavě napěchovat... Leda, že by sama princezna byla dračích rozměrů a proto žila v hoře. Zahánějíc tyto představy, chytí se pokynů k odchodu. "A tak snad s nějakou výslužkou, když dávaj sbohem milované dceři?" zadoufá směrem k místnímu odkvětu, který by aspoň pro jednou mohl být užitečný, ať nehladoví až do další krčmy. I když o jídlo zdarma s Borisovou přítomností nemusí být nouze ani v podniku za rohem. Nemusí se sbírat k odchodu, nakolik už stejně stojí, když jako na zavolanou ožije ten očouzený hrbol vprostřed stolu, co evidentně promeškal mešugeho, nakolik se právě smažil, což si není jistá, či bylo součástí wellness procedúr, ale něco na té elektroléčbě mu asi pohnulo cirkuty. "Berte ho do kapsy, já na to nesahám, však on se cestou vzpamatuje," vyzve pročež mužské osazenstvo, kterému by mohlo být méně proti srsti sahat na promáčený přiškvařený kabátek, případně ho snad adoptuje jejich plus jedna přírůstek, když má rád veveřičky - však to k sobě nemá tak daleko...? | ||
| |||
 | kuzelnik nejaky hej ta ty vypadas skor jako nejaky mesuge s hr-“do vracej kekele!” Prehlušil Zmrtko svoj vlastný interný monológ, keď jeho nový poskok pod hostincom takmer vytvoril novú tektonickú dosku. akoze blby je ale tak jako to nemusi byt zle…mozno by sem mohul na neho dat nejake te paky ci ako… Než by však Zmrtko stihol vymyslieť a aplikovať svoje páky (a nemyslel tým Paliho Heveru, svoje páčidlo), stôl ožil aktivitou, akoby vzbudený z letargie obrovou prekypujúcou sociálnou energiou a otrasom mozgu z jeho “kúzlenia”. arnold je tez taky vacsi aj ked je jako ze mensi akoze stale veliky ale mozno sa lepsie zmesci cez okna a tak teho mozem pouzit vacej ako toho grismena ci jako sa tomu do vidomej matere hovori ze proste sa zmesti a je silny mozno ze aj spolu nekoho olopujeme dobre a tento tuto se najprv zrube a potom ze je nejaky silnicni dostavnik pre mezoliticku komunitu ci neco co to ma akoze byt fakt nevim ale moc mu neverim na mna taketo slova nerobia dobry fil ja verim v biznis a ne kadejake slovne gulase ta to de sme nekde v onem…oboservatriu ci jak se temu hovori de pozeraju kvety ty kokos to by sem mal vedet sem zahradnik bol do bace cernej…pockaj to je samica ne ja nevim jak to mam poznat ale to je jedno moc vysoka nebudem kradnut rebrik ked ona ani vypravat normalne nevi A potom z ničoho nič na stole pristála Aya z Močenka, dcéra krčmárova s novou dávkou otrasov, ktoré poslali časť zmrtkovho kúpeľa na expedíciu do jaskýň jeho nozdier a s extra dávkou slov voči každému, kto si hovel v tejto mikrodimenzii kuriozít pri stole číslo tri v rade číslo štyri. o čem to toto tu vyprá… pomyslel si, keď v tom sa Aya otočila na neho, nazvala ho akýmsi humbukom, ktorý mu nič nehovoril a evidentne sa ho pokúsila napadnúť svojou masívnou, odpornou mäsitou ľudskou rukou. sak len pod ti natrem magicke tousty na chleba Zmrtko sa javil ako bezbranné stvorenie, no v jeho hlbinách sa ukrývala mágia nevídanej moci, výsledok magickej experimentácie a nešťastného krstu niečím, čo by sa dalo nazvať jedine alchymistickými záchodovými splaškami. Zatvoril svoje mačacie oči a sústredil sa na silu vo vnútri. Našiel ju. Kolovala mu v žilách, preháňala sa po jeho nervovej sústave, lenivo sa mlela v orgánoch a voľne sa vznášala medzi nimi. Začal ju sústreďovať vo svojej hrudi, zbieral ju, usmerňoval a zvolával, aby ju mohol, koncentrovanú a divokú, zušľachtiť a tvarovať, ako hlinu na hrnčiarskom kruhu. Chlpy sa mu zježili a myseľ naplnilo vedomie o moci, ktorú nazhromaždil a ktorá mu teraz bola k dispozícii. Otvoril oči. Iskrili mu v nich modré plamienky koncentrovanej mágie. A keď už bola Aya skoro na dosah… “blesky!” Jeho telo vypálilo do výšky, ako sa jeho krígeľ s rachotom rozletel do všetkých smerov, kúsky dreva a kropaje piva ozdobiac už tak neslávne vyzerajúce spoločenstvo okolo stola. Geniálny plán šľahania bleskov ponorený v kadi piva sa kupodivu zdal byť neúspešným. Teda, aspoň na ten správny cieľ. O celé tri sekundy v strede stola pristálo male telíčko, dymiace aj napriek tomu, že pred okamihom bolo ponorené až po uši v pive. S rypákom nepohodlne zaboreným do stola s námahou konečne nadvihol jednu ruku, dávajúc najavo, že precitol a vrátil sa medzi živých, no až tesne po tom, čo neznámy dokončil príbeh o Matilde a Percidrakovi a taktne sa vyparil, ako introvert na novoročnej párty. “no ako prr” skôr zastonal, ako autoritatívne oponoval, reagujúc na Borisa, ktorý bol prvou osobou, ktorú počul po tom, čo prestal symbiotizovať s lokálnym nábytkom. S veľkou námahou a za neustáleho vzdychania a nadávok sa zdvihol a oprášil sa, ako keby zo svojho kožuchu chcel vyhnať dym. “tu sefujem ja a som velmo rad ze ty si akoze myslis ze mne mozes poradit a som rad cenim si toho ale ti povim ze ja viem co ideme robit a naj starategiu na to aby sme to uplne ze ne ze len nepopakali ale totalne vychytali chapes takze ja povim ci a kedy ideme a kam a kedy hej velikan si silny ale potrebujes diciplinu ja to vidim v tebe ten co sa hovori ze potential my ta urobime super ze budes ako buk co vi myslet ako teto ti macky co myslia tam na tej hore s hlavama ludi vis no nevadi chapes nez zacneme mam na vas vseckych tuto dve otazky,” dobľabotal, no milosrdné ticho trvalo len okamih, než sa krt, povzbudený nepochybne úspešným upevnením svojej autority (a potenciálne absorbovaným alkoholom a šokom z autolokalizovaného hromu) nadýchol a pokračoval, tentoraz ku všetkým: “prva otazka akoze vidite jaky som ja mocny sa ma nech nikdo nesnazi zase udret inak narobim prusery takze ma setci budete brat vazne inak sa ja s vami vobec nebudem ze kamosit a to mate potom pruser lebo ryba bez hlavy nesmrdi ci jak sa tomu hovori no ze bezo mna to nedate tato uloha vam vseckym moze uplne vychytat zivot ale aj pohnojit verte mi ja sem si tym presiel ja to vsecko vim nevideli ste co ja sem videl a preto budete posluchat co vam ja hovorim lebo ja som hlava ryby a ked mi budete posluchat mozno sa neco aj naucite a poberete odo mna dobre mravy a zvyky hej biznis je moj no biznis a budete vedet co a jako hej” Svoj motivačný príhovor hodný pacienta psychiatrickej nemocnice s vidinou Napoleóna v zrkadle ukončil roztomilým krtím kýchnutím, ktoré absolútne neznegovalo vážnosť jeho preslovu. “druha otazka,” pokračoval, s rukami založenými za chrbtom ako senilný generál, čerstvo prebudený z kómy, nechápajúc, že kontext situácie sa zmenil a že už nie je druhá svetová, “co je vlastne jakoze stale prva otazka bo som ju este nepovedal ale jako ta prva bola skor ret…retovo…no akoze len akoze ze ne naozaj len taka ze si poviem sam na nu o co sa jako jedna no to je jedno to pochopite neskor na to este neni ste vyzreti no ale ja cem vediet ze vlastne o co vlastne ide” vyhlohotal zo seba, poslednými štyrmi slovami zvýšiac informačnú hodnotu svojho monológu na 1,2 % z predošlej absolútnej nuly. “a de je ten mesuge v tej kapuci uz by sem mohol dojst akoze ja sem profesonal ja nevim takto pracovat ked moji informatri sa na to vygebu a nedojdu na miting toto takto vobec ze u mna nebude chodte ho zohnat sem, heste, ksa” | ||
| |||
 | Atmosféra v taverne gradovala, dokonca až do takého momentu, že mohla táto naša podivuhodná neortodoxná skupinka dobrodruhov v pokoji jest a piť bez toho aby boli niekým alebo niečím explicitne rušení. Hudba hrala výraznejšie ako pred tým, možno to bolo aj tým, že naozaj bol tento impozantný bar natrieskaný hlava nehlava. Boris sa zadíval na svojich súdruhov a obzvlášť mu padli do očka, dve obdarené mladice, ktoré sa k tejto tajuplnej a neorganizovanej skupine pripojili. Možno Boriskovi chýba viac koliesok ako by bolo vhodné, no jedno vie. Matička príroda riadi veci a má možnosť dvoriť sa nie jednej ale rovno dvom exkluzívne atraktívnym zvodným a záhadným ženským bytostiam. Vie že musí zapôsobiť a tajne dúfa, že dobrodružstvo, ktoré ich čaká mu pridá dostatočne na sex appeale aby sa mohol postarať o zaobstaranie polo-obríčat a tým aj o aspoň ako také pokračovanie jeho rodu. Pozerá na svoje svalové predispozície a na diaľku si ich meria s tu prítomným Arnoldom a len tajne dúfa, že nebude musieť daného jedinca vyzvať na súboj o srdce týchto dievok. Obzvlášť mu do oka padla Aya, to akým štýlom rozpráva a jej dialekt, ktorý používa vo svojej komunikácii s okolitým svetom je tak neskutočne neomalený, že mu pripomína domovinu a pamätá si na svoje detské časy kedy tak rozprával keď sa snažil naučiť skladať prvý krát aspoň ako tak súvislé vety. Hlavou nášho obra sa preplietalo viacero možností, pobitie nejakých zloduchov terorizújucich okolité osady, zahnanie nejakej bájnej zvery do hlbín odkiaľ pochádza, nájdenie najpohodlnejšie záchodového prkna, ktoré by vedelo značne a luxusne pomasírovať sedacie svalstvo zatiaľ čo sa vykonáva tvorba impozantných farebných no značne smradľavých majstrovských veldiel. No v tom momente ho náš zadávateľ vytrhol z myšlienok objasnil im, čo sa od nich očakáva. Boris kupodivu vedel čo za nebezpečné stvorenie ich presne čaká. Drako Dominatrix, oni tírať drak, spraviť decko, decko Polo-Drak. V tom momente napadla Boriskovi aj možnosť oslobodiť draka, zhrabnúť majetok ale zostať a predstierať, že je on tým drakom v nádeji, že sa oňho Drako Dominatrix Matilda 'postará'. Bolo na ňom vidno aj, že sa zahľadel do blba a je vo svojom svete, kde zrazu ho z tohto nadržaného sna vytrhol neskutočne výrazný hluk padajúceho riadu. Keď opäť zaostril svoj zrak na skupinu všimol si, že jeho nový a záhadný kamarát je fuč. Neváhal a vyskúšal svoj prirodzený šarm v snahe zapôsobiť na nežnejšiu časť skupiny. Napol svaly, vystrel hruď, bolo vidno na nej 'doktora exitusa' a zvolal. My vyraziť hneď by mali, vy nebáť ja ochrániť, my zachrániť drak , my bohatý, my rodina. Ako dopovedal tak pozrel na Ayu a pokusil sa žmurknuť no vyzeralo to dosť divne, keďže sa mu celé čelo zvraštilo a urobil to s plne otvorenou papulou, tak že mu bolo vidieť aj kus obeda, ešte spracúvavajúceho sa v úskaliach hrtanu. | ||
| |||
 | Hostinec na Križovatke u Hrobára pod Lipkou o tejto hodine praskal vo švíkoch. Táto skutočnosť je iba ďalším z dôkazov, že ľudia spravia čokoľvek pre trochu alkoholu. Je preto zvláštne, ba priam neuveriteľné, ako sa muž v kapucni nepozorovane dostal k stolu našich hrdinov. Sedel tam už od začiatku? Alebo vlastní Neviditeľný Plášť? Ovláda starobylé umenie teleportácie? Či si jednoducho prisadol v momente, keď všetci piati odišli naraz vyprázdniť svoje útroby? To nik nevie. | ||
| |||
 | Zúfalé časy si žiadajú zúfalú partiu Kto bude môj Gandalf? S popevkom na perách a hlineným pohárikom v ruke – takým tým, do ktorého jej otec nalieva žinčicovicu - nápoj skutočných hrdinov - aj keď v ňom má len obyčajnú sladovú vodu – sa poneviera po hostinci, pretože sa jej z umývania riadu už urobili na prstoch hrbolčeky. Orlie brká, holé zadky „Hm... čo? Prostitútky?“ Rytmicky jej to nesedí, a tak musí zastať uprostred svojej prechádzky bez cieľa a pesničky bez zmyslu, aby všetku tú energiu, čo venovala pohybu, mohla využívať na premýšľanie. Rozhodla sa, že dnešok bude plný regrútskych námetov, pretože vojaci sú tie najväčšie prasce a ona zbožňuje rýmovačky, kde sa nachádza slovo zadok. Je tak hrozne smiešne! Aj zadky sú smiešne. Ovisnuté, mľandravé a niektoré z nich dokonca aj chlpaté. Možno by mala zložiť pesničku len o zadku, nepotrebuje k tomu to zbytočné krovie. Veď v živote ich videla už presne šesť, to je dostatočná reprezentatívna vzorka, aby sa mohla nazývať poloodborníčkou. | ||
| |||
| Potulovala se krajem už několikátý den, ale poctivou (zlodějskou) práci aby člověk pohledal. Zatím to vypadalo, že alespoň v dosavadním okruhu se slovo o její zradě šířilo příliš rychle. Nevěšela hned hlavu. Dříve nebo později se příležitost musela ukázat a ona byla připravená ji chytit za pačesy. Vyhlížela spíš nestrážený obuvníkův vůz, ale její zlatá muška měla podobu pochybného chlapa v kapuci. Takže s pačesy se mohla rovnou rozloučit. Práce sice nevoněla dvakrát po blahobytu, ale někde člověk začít musel. Poprvé na vlastní pěst nečekala zázraky. | ||
| |||
| Arnoldovu skromnú izbu pretínal tucet svetelných kužeľov. Slnečné svetlo sa dostalo dnu cez okrúhle diery drevenej v stene - každá vyzerala ako pozostatok po údere kladivom. Nebolo to však kovové kladivo, ale dve kladivá z mäsa a kostí - jeho päste. V posteli ležal na šírku, keďže bol doslova širší ako vyšší. Jeden z kužeľov si to namieril priamo na Arnoldovu tvár, jemne ho pošteklil pod nosom, na čo sa Arnold prebudil. Ozvalo sa tresnutie tupým predmetom o drevo nasledované rosozpatým: “Hrom do diery plechovej!” Pri zobúdzaní Arnold nemotorne udrel do záhlavia postele, čím ho značne poškodil.  Dnes mám niečo na starosti, spomenul si hneď z rána. Včera stretol tajomnú osobu v kapucni. Jasne jej videl do tváre, keďže Arnold bol - ako už bolo spomenuté - širší ako vyšší. Osoba to bola nevýrazná, vzhľadom tuctová a obyčajná, akýkoľvek jej opis by bol márnením nášho drahocenného času. Bol to človek, muž útleho vzrastu. Tvár mal oholenú dohola, oči čierne ako noc. Spod kapucne mu trčal prameň strapatých hnedých vlasov, Arnold teda predpokladal, že je plešatý iba napol. Tento neúspešne maskovaný jedinec sľúbil Arnoldovi prácu. Výplata bola síce biedna, nebude stačiť ani na to, aby opravil prenajatú izbu do pôvodného stavu, no prácička to mala byť rýchla. Viac sa vraj dozvie dnes v hostinci. Muž v kapucni bol pravdepodobne veľmi múdry, keďže Arnolda pozval do hostinca o deň skôr. Keď si chcel vyraziť do stiesnených priestorov interiéru, musel prísť zavčas rána. Pre široké ramená by sa neskôr dnu nevošiel.  Sadol si za najvzdialenejší stôl a objednal si psie čevapčiči, čo bola najlacnejšia položka v ponuke. Dúfal, že niekto sa zľutuje a zaplatí zaňho účet. Postupne prichádzali rôzne individuá a rad za radom sa predstavovali. Arnold bol abstinent. Takže keď nepríjemný krčmár buchol na stôl štyri pivá, Arnold ostatných za stolom súdil, ako to robia všetci abstinenti. Nakoniec prišiel rad naňho, zdĺhavo opísal svoj pôvod, životné úspechy, všetky svoje prednosti a skúsenosti. Znelo to nejak takto: “Zdravas všetci, ja som Arnold.” | ||
| |||
| Bol deň ako každý iný, ničím nezvyčajný taký tradičný letný deň, Borisovi už počasie začalo celkom liezť na nervy keďže mu slnko svietilo priamo do očí a nič iné mu nezostávalo len hľadať tieň alebo si svojou mohutnou rukou kryť svoj otrasný ksicht. Potuloval sa davom a aj na to, že motorika nie je zrovna jeho tromf nikoho nezranil a ani seba, čo je obzvlášt obdivuhodné keďže mával svojim wannabe kladivom. Snažiac sa nájsť miesto kde by sa vedela táto skoro 4metrová obluda schovať.  | ||
| |||
| Bol malebný letný deň. Slnko svietilo, vánok vial a všade bolo cítiť čerstvú vôňu kvetov. Proste čistý hnus. Zmrtko sa náhlil po prašnej ceste a zakrýval si hlavu veľkým listom, ktorý našiel po ceste. Hrozné počasie pre krta. Najradšej by sa zahrabal a išiel pod zemou, ale radšej si vytrpí pár minút na slnku, než aby sa boril zemou do hostinca len o dve ulice ďalej. Preto akonáhle zbadal vývesku, na ktorej stálo "Hostinec na Križovatke u Hrob" a pod ním druhú "ára pod Lipkou", okamžite tam zahol a pretlačil sa pomedzi dvere, keď ich pootvoril odchádzajúci kunšaft. Zamieril si to rovno k stolu v rohu krčmy, kde sa údajne mal stretnúť so skupinou, ktorá pre neho bude pracovať a zarábať mu peniaze, kým si on bude hovieť v diere v zemi. Vyšplhal sa lavičku a odtiaľ skočil na stôl a obzrel si ostaných dobrodruhov. "no fajne tak ocuvajte mne hovoria zmrtko a hej som krt co rozprava a vi carovat a tak . dolezite ale je ze vim vela o biznise a o tom jak zarobit slusne tuke takze hentejto tu operacii budem jak by som povedal ze sefovat . okrem teho som slobodny keby nejaka mala zaujem akoze nehnevajte sa ale u vas ludskych typov nikdy nevim co ste zena a co nejste zena tak sa hlaste ak mate zaujem" Na to podišiel k jednému z kríglov na stole, zložil si z chrbta batoh plný kadečoho, z ktorého vytŕčalo miniatúrne páčidlo a pridal na kôpku aj čiernu bandáž s dvoma výrezmi na jeho desivé mačacie oči, divoko kontrastujúce s bacuľatým telom krta. Z pazúrov si sňal aj bezprsté rukavice a takto obnažený skočil do krígľu, spokojne si vychutnávajúc pivný kúpeľ.  | ||
| |||
 | Rýchle dobrodružstvo, ktorého blesk je pomalší brat Ako každé jedno kvalitné „draci a jaskyne +sem doplňte číslo vydania+“ dobrodružstvo, nachádzate sa v hostinci. Meno nepodstatné – určite veľmi originálne, ako napríklad „na Križovatke“, „u Hrobára“ alebo ešte lepšie „pod Lipkou“, hostinský nepríjemný, jeho dcéra obdarená a vaša družina nesúrodá. Najlepšie, ak sa v nej nachádzajú dvaja elfskí čarodeji, jeden ľudský bard a škriatkovská roguna, nech všetci pomriete už počas prvého boja. Aspoň to bude skutočne rýchle. Nuž, nech sa páči. Zoznámte sa! Samozrejme, nesmie chýbať generický fantasy obrázok. Nech sa páči:
| ||
